Tento príbeh si určite prečítajte až do konca! Hoci nie je o morčiatkách ale mžete si z neho vziať veeľa poučenia aj ked smutného.
AKO SI MOHOL...
Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala som ťa. Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným" vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil, zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu.
Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku, keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný, nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval.
Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju.
Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja som bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila väčšinu času vyvretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala som sa "zajatcom lásky". Ako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému.
Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme neprišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín... a teraz mám jeden aj ja.
Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som.
Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.
Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť.
Koniec.
Poznámka autora: Ak vám článok "Ako si mohol" vohnal slzy do očí tak ako mne, keď som ho písal, je to preto, lebo je to príbeh zložený z osudov miliónov zvierat, ktoré umierajú každý rok v amerických útulkoch. Vítaná je snaha všetkých, čo by chceli článok ďalej šíriť pre nekomerčné účely, pokiaľ pripisujú poznámku s autorským právom. Prosím, použite ho na vzdelanie ľudí na svojich stránkach, časopisoch, na informačných tabuliach útulkov a vetrinárnych ošetrovní. Privítam zaslanie kópií časopisov, ktoré vytlačia "Ako si mohol?" na hore uvedenú adresu. Dajte verejnosti vedieť, že rozhodnutie pridať do rodiny zviera je dôležité rozhodnutie do života, že zvieratá si zaslúžia našu lásku a citlivú starostlivosť, ža nájdenie vhodného náhradného domova je vašou zodpovednosťou, že spolky na ochranu zvierat vám môžu dať dobrú radu a že každý život je cenný. Prosím, pridajte svoje úsilie k zastaveniu zabíjania, a podporte kampaň za sterilizáciu v prevencii množenia nechcených zvierat.
Ďakujem, Jim Willis
Komentáře
Přehled komentářů
Aj ja si to zverejním na stránku www.laky.weblahko.sk ,ludia by si mali uvedomiť ako ubližujú tým zvieratkám,či sú to psy,mačky,morčatá alebo aj kone či ryby, sú to tiež žive duše ako aj ludia.
bezcitny ludia!!!!!!!!!:((
(misinka, 16. 1. 2010 19:41)naviem ako niektory ludia mozu nieco take urobit su jednoduch sobecky a bezcitny!!!
chudacik(Erinka,8.1.2010
(.................., 8. 1. 2010 12:46)Je mi jej velmi luto.Ked som si precitala tento pribeh tak som si uvedomila ze velmi lubim môjho psika a ze by som ho ani za svet nedala do utulku pretoze ked placem a pridem za nim tak ma zacne oblizovat,,,mam ho velmi rada a ty ludia co si niekedy kupili psa a za niekolko rokov sa ho vzdali tak nech si poriadne rozmyslia co robia.
chudacik(Erinka,8.1.2010
(.................., 8. 1. 2010 12:40)Je mi jej velmi luto.Ked som si precitala tento pribeh tak som si uvedomila ze velmi lubim môjho psika a ze by som ho ani za svet nedala do utulku pretoze ked placem a pridem za nim tak ma zacne oblizovat,,,mam ho velmi rada a ty ludia co si niekedy kupili psa a za niekolko rokov sa ho vzdali tak nech si poriadne rozmislia co robia.
ludia su zly
(......., 22. 11. 2009 18:27)smutne. nech sa clovek niekedy vciti do koze zvierata. nech si predstavi ze je kapor v tescu. tie kapre sa tam ani neotocia, su tam ako sardinky a doslova cakaju na smrt
ako to niekto moze urobit
(zuzana, 26. 9. 2009 9:27)
kesd som tento pribeh citala stisli sa mi slzy do oci ako to moze niektopovedat je to iba pes co sa mu stane ak ostane sam to je z ineho pribehu ved aj to zviera je zive stvorenie ktore chce zit stastny a pokojny zivot ako mi aj ono ma nato pravo ako aj mi ak sa raz rozhodnete si niake to zviera zaobstarat nikdy nikdy ho nedavajte len tak na ulicu alebo do utulku lebo vi sami neviete ake to je ked vas len niekto tak vihody na ulicu a maz byt sam na ulici bez jedla a vody.....radsej robte spravne aby sa vam to raz nevratilo......!
mmmm........
(zuzu, 21. 7. 2009 22:26)je to pekny a smutny pribeh ktory ta uci vazit si zvierata a ANONYM je obyc chudera a keby ona zazila ze jej rodicia ju daju prec od seba tak by asi stastna nebola
ach jaj...
(dominika, 28. 2. 2009 13:47)Ja neznasam ludi co toto robia svojim zvieratkam...jaj az to boli ked na to myslim a mala si pravdu placem a ani nevies ako...tiey prajem aby ty zly ludia zazili to coich zvieratka. nee pockat prajem im aj horsie...
Keby som mohla
(Veronika, 7. 1. 2009 16:51)Ten tvij článok ma doalm mám hrozne rada zvieratká a hrozne rada by som stým niečo tiež spravila lenže ja som len normálne dievča a to je najvädčí problém.
to niee
(Ria, 6. 1. 2009 19:26)Bolo mi až do plaču keď som to čítala... je to strašné... ako ľudia toto môžu spraviť. Chcú mať psa a keď ich to prestane baviť, zbavia sa ho... Na to by som asi nemala žalúdok...
Ubohosť:-(
(Patuliatko92, 15. 12. 2008 15:11)Tak toto je podľa mňa weľka ubohosť ľudí,nikdy w žiwote by som takú wec nedokázala urobiť....pretože to zwieratko chce žiť rownako ako aj my wšetci...radšej ho niekomu darujem ako keby som ho mala zabiť...keby bol člowek takym zwieratkom,tiež by sa mu to nepáčilo...ale ja si stále stojím za tým že wšetko čo člowek napácha sa mu raz oplatí so 100percentným úrokom.....
:-((( hrozne ako zomieraju
(Samuel Dudík, 4. 8. 2008 10:39)to je hrozne ako umieraju miliony zvierat
HROZNE!!! :,-(
(Lulu, 25. 6. 2008 14:53)ANONYM:Ty to tym zvieratam aj prajes?Ved je to hrozne ako moze nikto dat svojho psa ktoreho predtym tak mal rad do utulko a veediet ze si ho asi nikto nevezme lebo uz nie je stena.Ja som pocula ze ked je pes 2 mesiace v utulku daju ho utratit.Alebo si predstav ze by ten pes nebol pes,ale tvoje morca(ine zviera) ktore mas velmy rad.Napriklad morca a potom by vyrastlo,zacal by si si hladat partnerku a potom to morca das do utulku pre zvierata,tam bude niekolko mesiacov a potom ho daju utratit.Tak si to predstav!Alebo ze ty si ten pes.Ved je to hrozne!
Je...
(holkiska, 12. 3. 2008 21:21)Uznávám...je to strašné ale spousta lidí si řekne: No co vždyt je to nějaká blbost...Ale právě tihle lidi jsou sobečtí a myslí jen na sebe
to je strašneeeeeeeeeeeeeeee
(Mokinka, 1. 1. 2008 13:13)Aj keď zvieratá občas urobia niečo zlé oni za to nemôžu veď nemajú taký vyvynutý rozum ako ludia.Nemozu ani za to že starostlivosť o nich aj niečo stojí a za to ich ludia trestat nemozu.Je to hrozne a ludia by si mali uvedomit ze zvierata niesu nejake handry ale zive tvory a ma s nimi s laskou zaobchadzat.
:( :(
(Leaa, 10. 12. 2007 19:39)
Boze keby som mala dakoho znameho !!! tak to neham vytlacit do setkych tych (-cenzura-) novin kde sa riesia len tie celebritty!!
Upraveny komentar. Dovod: neslušne slovo)
Janka-admin: Tak ale súhlasím azda sa to inym slovom neda ani vyjadriť ale chodia sem aj mladšie deti.
Zverejním si to tiež
(Bibka , 22. 1. 2010 14:26)